Na hodinách zemepisu som hltal informácie s prívlastkami „naj“. Najvyšší vrch, najväčšie mesto, veľtoky… Níl, Amazonka, Chuang Che, Jang C Tiang, Mississipi, Ob, Mekong. Tieto názvy mi vždy zneli exoticky a voňali diaľkou, Dnes ideme do delty Mekongu. Teším sa. Ráno je kruté, ja viem, kopa ľudí je u nás o takom čase v robote, ani ja nemám bežne problém vstať o 6:45. Dnes je trochu iná situácia. Sme dosť rozbití po včerajšku (tunely Cu Chi), teplota vzduchu 38° C, ale rýchla sprcha a šálka kávy nás naštartuje.
Na mieste zrazu postáva hlúčik ľudí, už na prvý pohľad rôznorodá zbierka. Hádame kto by tak mohol odkiaľ byť, obrie zrkadlovky zavesené na krku – japonci?, nie tento krát China, s knihou v ruke (lonely planet) čaká britka, dvaja chalani zo Singapuru majú telefóny asi ako ja tablet, austrálčan (na očiach rejbeny, tieto asi neboli od miestneho predajcu za 150.000 vnd, ale kto vie?), je tu aj vietnamský pár, no a dvaja slováci – to ako my dvaja s Macom. Malý usmievavý chalan to mal všetko zariadiť – sprievodca. Nasúkali sme sa do autobusu, chopil sa mikrofónu a začal organizačnými pokynmi. Odkial – kam, koľko potrvá cesta, že dnes sú ulice HCMC veľmi preplnené a že pojdeme krokom (aká náhoda, neviem kedy v tomto meste nebývajú zácpy). Predstvil sa nám (celkom vtipý chalan), volá sa Lon, študoval vraj cestovný ruch a sprevádza skupiny v okolí Saigonu, pričom delta Mekongu je jeho špecialita. Tak super, poďme na vec. Autobus sa pomaly plazí v riave ulice, premávka je naozaj hustá, motorky, nákladiaky, motorky, sem tam osobné auto, motorky, autobus a zase motorky, mopedy, skútre.
Teraz pre zmenu Lon vyzval účastníkov zájazdu, aby sa predstavili. Aj túto časť moderoval s nadhľadom a vtipom jemu vlastným. Keď sme sa dostali na rad a predstavili sme sa, potom ako zaznelo Slovakia, bolo zreteľné, že viacerí poslucháči budú potrebovať trochu pomôcť. Midle europe? Russia? Pýta sa Lon… no no no. O čom točím najlepšie vedeli dvaja singapurci, hneď sa chytili a potom sme sa spolu trochu bavili. Možno bol dôvod to, že jeden z nich sa chystá v lete do Európy, konkrétne do Rakúska a má navštíviť aj Budapešť a Bratislavu.
Delta rieky je majestátna, niekde neviem rozlíšiť, či je to ešte rieka, či už samotné more. Inde zase pripomína rozľahlé jazero.
Prvé zastavenie – My Tho
Krátka pauza na občerstvenie a toaletu, my sme si kúpili s Macom trs bejby banánov. Tu vo Vietname sú pomerne rozšírené, na niektorých miestach je ich aj viac ako klasických banánov, takých ktoré poznáme doma. Chuťovo sú takmer rovnaké, ale zdajú sa mi sladšie, sú sladké ako med. Vôbec, ovocie tu, to je básnička. Doma som také dobré mango nikdy nejdol. Tu mi toto ovocie zachutilo. U nás ho predávajú zväčša zelené, tu vidieť aj také, ale dá sa kúpiť aj marhuľovo žlté a to chutí perfektne.
Ideme na lodičku, Lon nám začne vysvetľovať, ako sa oblieka záchranná vesta, podobne ako pred štartom lietadla, celkom vtipný nacvičený výstup. Vysoká teplota vzduchu sa na vode celkom dobre znáša. Prechádzame okolo obydlí pri rieke a čoraz častejšie plávajú okolo nás lodičky, ktoré slúžia ako celoročné bývanie, dielňa, možno aj kancelária, obchod.
Plávajúce trhy. Sieťou kanálov rieky sa dostávame k dedinke Cai Be. Vystúpime z lodičky a ideme si pozrieť, ako žijú miestni. Vyrábajú tu rôzne šperky, suveníry, čačky-mačky. V inom domčeku spracúvajú ryžu. Nikdy som to nevidel, ryža sa podobá na obilie, až keď ju oddelia od pliev, vyzerá tak ako ju poznáme. Videl som prvý krát, ako sa robia burizóny. Do sita na pahrebou sa nasype ryža. Sitom treba neustále pohybovať, aby sa ryža nespálila. Za pár sekúnd sa ryžové zrnká zmenia na burizóny podobne ako pukance z kukurice. V inom domčeku je včelár a robí vynikajúci med. Navštívime ešte niekoľko ďalších domčekov, všade robia niečo iné a zdá sa že sa celkom uživia. Turistov je dosť a takéto somarinky nakupujú radi.
An Tho – ideme na obed do miestnej reštaurácie. Výber je trochu slabší, v ponuke sú aj ryby, ale keď som zbadal tú vodu, povedal som si že dnes ostanem pri kurati. Dobrá voľba, ako príloha ryžové placky s vajíčkom. Zalejem to Saigonom green. Obvykle si dávame s Macom každý niečo iné, aby sme mohli porovnávať a videli a ochutnali čo najviac variácií. Tu sme sa uskromnili a dali si obaja to isté.
Floating markets – plávajúce trhy. Najkrajšie sú v skorých ranných hodinách, ale aj keď sme prišli neskôr, videli sme, ako sa robí „obchod na vode“. Je to zaujímavosť, ktorá v ázii funguje aj v iných krajinách – Čína, Thajsko, ale mňa tento spôsob nakupovania neuchvátil. Delta Mekongu vyzerá byť veľmi znečistená. Aj keď sprievodca sa snažil to vysvetľovať tak, že voda je iba mútna a vysoký obsah živín blahodárne vplýva na prosperujúce hospodárstvo na tomto území. Mňa nepresvedčil, zarazili ma množstvá odpadu na brehoch aj na vode, plastové sáčky, fľaše, skrátka odpadky, ktoré len tak nezmiznú. Prešli sme sa ešte po trhovisku v dedinke Can Tho, hlavne ponuka rýb a darov mora bola úžasná, ale v tom teple, fakt že smrad. Naši hygienici by odpadli.
Potom už cesta „domov“, teda do Saigonu. Veľa sme videli a znovu sme dobre zničení. Nevadí, trochu zrelaxujeme a ideme za ďalším dobrodružstvom. Zajtra cez deň trochu voľnejší program a popoludní – presun do Phnom Penh – hlavného mesta Kambodže. Kambodžu sme pôvodne ani neplánovali, je to dosť náročný trip. Keď nám vypadla Jarka, povedali sme si že to skúsime. Tak aj Vám poskytnem report, ako to celé prebehlo – v ďalšej časti blogu!
Toto sa udialo 29.4.2015