Hanoi – je uplný top, čo sa týka socialistických symbolov a súdružskej atmosféry vo Vietname. V Saigone ani menších mestách to nebolo tak cítiť. Potom vznikajú absurdné situácie, keď skupinka mladých pionierok v pionierskych šatkách sedí v KFC a pochutnáva si na grilovaných krídelkách, alebo vojenský dôstojník v parku ťuká do najnovšieho modelu macbooku od Aple a bilboard nad rušnou križovatkou zobrazuje pána Ho s tajomným úsmevom k masám a pod ním prefrčí atraktívne dievčatko v Lexuse GX 460. Hanoi je druhé najväčšie mesto Vietnamu hneď po Ho Chi Minh. Je administratívnym, kultúrnym a politickým centrom. Pre mňa nebolo ťahákom, ani veľkou atrakciou, Vietnam má určite veľa lákadiel práve mimo hlavného mesta, ale treba uznať, že Hanoi má svoju bohatú históriu. Pozrieť si môžete rodný dom strýka Ho, mauzóleum a múzeum novodobej histórie Vietnamu. K najzaujímavejším pamiatkam ale patrí Pagoda a Chrám písomníctva. Ubytovali sme sa v „starom meste“. Spleť uzučkých uličiek tvorí veľké bludisko a ak si zabudnete zobrať vizitku, alebo mapku z Vášho hotela, môžete mať problém. Podobajú sa ako vajce vajcu, názvy ulíc tiež, takže osoby so slabšie vyvinutým orientačným zmyslom spolu so mnou by sa mali držať na pozore. Aj v Hanoi máme šťastie na obrovské horúčavy, aj keď tu obvykle býva aspoň trochu chladnejšie oproti juhu, ale my sa opäť kúpeme v 35.
Spomínam si z detstva, začiatkom 70. rokov, v čase keď vrcholila americká invázia, robila sa u nás v škole zbierka na fond solidarity s deťmi Vietnamu. Neviem koľko sa vyzbiera na takýchto zbierkach, my sme dostali myslím do žiackej knižky oznam pre rodičov a priniesol som päť korún. Ako sa tak prechádzam uličkami Hanoia, zdá sa mi že pomoc ešte nedorazila. Je to tu zvláštne zorganizované. Verejné priestranstvá sú spravidla udržiavané a čisté, ale občas sa nestačím diviť, aký majú v niektorých priestoroch bodrel. Aj v uličkách starého mesta, čo je v podstate úplné centrum mesta.
Hanoi má tiež svoje mrakodrapy. Aziati sú na výškové budovy celkom vysadení. Menší – Lotte center Hanoi má úctyhodných 267 m, ukrýva v sebe menšie nákupné centrum a 4 poschodia butikov najvychýrenejších značiek. Aj tu ponúkajú výhliadkovú terasu za cca 10 eur a môžete si k tomu dať aj kávičku. Najvyššia budova v Hanoi – a aj v celom Vietname, je ale predsa len trochu iná liga. Keangnam Hanoi Landmark Tower sa vyšplahala do výšky 350 metrov, je momentálne 35. najvyššia budova sveta a má aj svetový primát. Najvyššie poschodie (72) je vo výške 336 metrov a má plochu 609 m2. V takejto výške je to vraj najväčšia rozloha. Slušný apartmán. Inak v budove má 9 poschodí najluxusnejší Vietnamský hotel Intercontinental, je tam pár bytov, nejaké kancelárie a pozor – observatórium. A ešte Hanoi tower – poznáte?, aj viete poskladať? Koľko poschodí zmáknete? 4? 5?, legenda hovorí, že neďaleko Hanoia je kláštor, kde mnísi skladajú hanoiskú vežu z 64 tehličiek. Keď ju poskladajú, bude koniec sveta. Myslím, že ju neposkladajú. Ale to neznamená že nebude koniec sveta.
Hanoi je univerzitné centrum krajiny a veľa študentov sem prichádza aj z iných krajín ázie. Univerzita ponúka okrem iného aj štúdium cudzích jazykov a čuduj sa svete, v ponuke nechýba ani slovenčina. Sympatické.
Večer sme sa boli poprechádzať pri jazere Ho Hoan Kiem, ktoré leží v tesnej blízkosti Old qurter. Celkom príjemné. Neďaleko odtiaľ je socha Lenina, park a veľká plocha dláždená mramorom. Deti sa tu korčulujú, skejtujú, vystrájajú a Lenin sa nestačí diviť.
Zajtra vyrážame na posledný výlet pred odchodom z krajiny (uletelo to tak rýchlo…). Rozhodli sme sa pre Halong. Je to bližšie ako SAPA a my už naozaj nemáme času nazvyš. Mesto Halong pri rovnomennej zátoke je od Hanoi vzdialené asi 150 km. Cesta tam aj tak trvá takmer štyri hodiny. Ale o tom už si povieme v ďalšej časti.