Bolo to takto…

Good Morning, Vietnam (titulku som ukradol z rovnomenneho filmu s Robinom Williamsom, lebo sa mi sem celkom hodila).

Ked som vystupil z lietadla na podu Vietnamu, ovalil ma horuci vzduch.. Velmi horuci, peklo. Po  Moskve a slabych 10 bol prechod do 34 pocitovo neprijemny. Za pol dna si na to clovek zvykne a este asi 3 dni trva, kym vam prestane vadit, ze ste permanentne spoteny. Pred pultom Visa on arrival je kopec ludi. Vietnamska socialisticka republika v tom ma „poriadok“. Jednovstupove 45 usd, multiple entry 65 a 90 days 130 usd. Business musi byt a socialisticke krajiny nie su vynimkou. Vietnamske viza sa vybavuju lahko a je to naozaj dobry biznis. Pred odchodom do Vietnamu cez internet zakupite pozvanie (tieto ceny mozu trochu variovat, zalezi na sposobe platby atd. cena je od 8 do 16 usd, podla typu viz. Po zaplateni (ja som platil kartou Visa) Vam viza pridu mailom. Mne prisli do 4 hodin, niektore zdroje uvadzaju cakanie 1-2 dni. Potom uz len vytlacit a mat pri sebe pri vstupe do VSR. Viza sa daju vybavit aj na ambasade, ale cez net je to pohodlne, jednoduche a rychle. Potom este fotecka pasoveho formatu a dvojstranovy neprehladny formular – vstupny dotaznik. Robil ho nejaky zaciatocnik vo worde, ale mozno aj v T602, ale bohuzial nepozna zarovnavanie, tabulatory, tabulky atd. Ten form je velmi neprehladny, ale verny tomu, ako to v azii funguje. Keby ste tam napisali, ze do Vietnamu prichadzate za ucelom odletu do kozmu, pustia vas aj tak. Myslim ze po tom, ako ho napisete uz ho nikto necita. Su tam nezmyselne otazky typu, ci uz niekto z Vasej rodiny bol vo Vietname, kontakty na vasich nadriadenych v praci a podobne blbosti. Par koloniek som totalne odignoroval, do niektorych som pisal po slovensky, a na otazku kde budeme byvat pocas pobytu (no toto keby som ja vedel), som im napisal GRAND HOTEL PRAHA, TATRANSKA LOMNICA. Mal som v zalohe vytlacene este dva take formulare, keby nahodou prvy nepresiel (je lepsie stiahnut si ich z netu a mat so sebou, lebo daju Vam ich aj tu pri okienku, ale musite opat stat v rade), ale bez zavahania uz prvy, velmi zle vypisany formular akceptovaali bez pripomienok. Pred nami stali v rade traja fesacki indovia. Videli ste uz take typky,- tesilaciky, farebne kosele, na nohach tenisky a obvykle laptop DELL cez plece. Boli uz znacne nervozny, prileteli davno pred nami, z nasich pasazierov uz viaceri mali pasy v ruke a oni stale nic. No neviem, ze by zle vypisali vstupny dotaznik? Aj my sme ich predbehli.

Imigracnou kontrolou sme presli hladko a uz sme si to valili do priletovej haly. Nase backpacky neocakavane vyplul pas z Bangkoku. My sme stali pri Moskve, furt nic nechodi, uz som zacal premyslat, co urobime, ked nam tie ruksaky nevyplavaju, idem sa trochu poprechadzat a zrazu vidim batoh Treksport. To by musela byt sakra nahoda. Pozriem blizsie, odletove letisko SVO, bingo, nasli sa a este sa zda, ze je vsetko ok… Vietnamci vas aj pri vstupe do krajiny skenuju, ale cela kontrola je taka, len aby sa nepovedalo.

Miestna mena je vietnamsky Dong a je hrozna. Za 1 euro dostanete asi 23 tisic dongov. Falosny pocit noveho milionara rychlo vyprcha, ked zistite, ze sa velmi tazko orientujete v tych nulach. Vybral som z bankomatu 6 melonov a mal zdanie, ze sa zacina novy zivot. Masina mi vydala 12 novych 500.000 bankoviek.

Do prdelky, ale bus bude stat 2 x 5000 a toho neboraka asi vykoti, ked mu budem chcet platit pol milionovou bankovkou.. Zmenil som este par eur, aby som mal aj mensie bankovky. Vietnam nema mince, najmensi papier je stovka ale realne sa neda pouzit. Je to hodnota okolo 2 centov a ani vo Vietname nic za taku hodnotu nekupite. Taxiky su za priajtelnu cenu. Cesta do hotela v centre cca 150.000, teda do 7 eur. My pouzivame na niektore presuny aj miestnu hromadnu dopravu. Maju to pomerne slusne zorganizovane, ale vacsina busov je v dost zlom stave.

Z letiska ideme autobusom c.152, cestu mam nastudovanu, zastavka od hotela cca 300 m, tak netreba nic riesit.V hoteli nas uz ocakavaju, pripraveny welcome drink. Opet porusim jednu zasadu, ktoru som si dal pred odchodom. Poovedal som si, ze nebudem pit drinky, v ktorych je lad. Aj tento hotelovy bol s ladom, ale zdalo sa mi nezdvorile to neprijat.

Izba – okrem toho ze je na 3. poschodi bez vytahu, vsetko ostatne OK. Cista, ma okno (pozor, lacnejsie typy ubytovania vo Vietname mozu ponukat aj izby bez okna!), vlastnu sprchu atd. Ked takto cestujeme, obvykle zabezpecim ubytko na prvu noc a ostatne uz riesime ad hoc. Aj tu to bolo tak, hoci chceme v Saigone pobudnut niekolko dni, ubytko som rezervoval iba na jednu noc. Clovek sa tu rozpozera a objavi aj nieco lepsie – lepsie lokalizovane, s lepsou infrastrukturou, za lepsiu cenu. V hoteli Blue River sme boli v zasade spokojni, ale nasli sme rovnaky hotel za polovicnu cenu. Tak zajtra sa stahujeme.

Dovtedy si ale trochu oddychneme po dlhej ceste a vybehneme na prve prieskumy do centra mesta. V dalsej casti si precitate nieco o vietnamskom jedle z ulice, o permanentnom usmeve a zabludime spolu v ulickach saigonskeho trhoviska. Take cosi ako Mileticka, ale asi 4 x vacsie. Tak zatial Tam Biet (A Bien tot, See you soon, Naschle a Dovi)

27.4.2015