Bolo to takto…

Dnes sa budeme presuvat do mesta Hoi An. Pred tym este zopar chvil v Na Thrangu, ladova kava, nejake ovocie a pred odchodom este pecena kacica. Len tak, priamo na ulici. Nedovolim si povedat ze bola zla, ale poslal by som vietnamcov do Slovenskeho Grobu. Co by na to povedali? Ti by fakt kukali tymi svojimi sikmimi ocami, kluci nic ve zlem, ja nejsu zadnej rasista.

Vecer uz nasadame do sleeper busu. Rezervovali sme si tento raz miesto uplne v zadnej casti autobusu. Je tam najviac miesta a tesime sa ako sa vystrieme a dufame, ze sa tam dobre vyspime. Miesta je dost, urcite viac, ako na ostatnych miestach v autobuse, ale tu to uplne najviac hadze, takze pocitime kazdu nerovnost.

Vchadzame do Hoi An. Je to celorocne turistami obliehane miesto. Paradne scenerie v ulickach stareho mesta, prijemne plaze. Nachadzame velmi pekny hotelik. Je na riecnommm ostrove a vystavany v kolonialnom style. Asi naj atmosfera, co sa tyka ubytovania doteraz.

Aj tu si poziciame motorku, aby sme prebrazdili okolie, a na plaz z hotela to mame tento krat tiez trochu dalej.

Idem sa okupat. Aj Maco skusa ist do vody, ale rany ho stipu, tak sa len trochu ovlazil a ostal na brehu. Cez najvacsiu horucavu trochu zrelaxujeme na hoteli a potom vyrazime do mesta. Na miestnom trhu ponukaju uplne vsetko, co Vas len napadne. A ak by nahodou nieco nemali, vyrobia Vam to do zajtra. Ani sme nevedeli ako, a uz nas zmerali. Maco si dal usit plavky a ja dve kosele. Fakt som ich nechel, ale na miestne predajne techniky som slaby.

Prvy navrh ceny mi vyrazil dych, v duchu som si povedal super, idem odtial. Slusne som povedal, ze to je pre nas velmi drahe, bla bla bla. Nedala sa odbyt. Ako argument som povedal, ze doma si kupujem kosele max za 10 eur. Toho sa chytila, a ze ona mi ich preda za tych 10, aj ked je to zly kseft – pre nu. Spolu aj s plavkami sme sa dohodli na 35 usd/30 e. Nemal som z toho najlepsi pocit, tento nakup som neplanoval, ani nechcel. Na druhy den to bolo hotove. Vysledok vyzera celkom dobre, Maco plavky testuje a je spokojny, ja si kosele necham az na domov.

Ale to nebolo vsetko. Este topanky…. Ani tie sme az tak neplanovali. Ale.. Maco nosi cislo US14. S touto velkostou je celkom problem. A tu Vam usiju na mieru vsetko, co si zmyslite. Vyskusali sme – neodporucam.

Vyrobene tenisky, replika Converse – Chuck Taylor su na mile vzdialene od toho, ako vyzeraju v katalogu Converse a napriek tomu, ze boli robene na mieru a pri skusani sa zdali dobre, po polhodinovej chodzi robia otlaky, su nepohodlne. Topanky si tu asi sit nedavajte, aspon nasa skusenost nebola dobra. Nastastie to nestalo tak vela, ale aj tak, vyhodene peniaze.

Pobyt v Hoi An sme si o den predlzili, velmi sa nam tu pacilo. Hoi An je dalsie mesto z kolekcie svetoveho kulturneho dedicstva. Ma atmosferu, aku sme doteraz vo Vietname nemali. Francuzske dedicstvo je citit na kazdom kroku v centre. Okrajove casti uz si ziju svojim zivotom. ale historicke centrum je incroyable. Ak sa chcete pokochat, skuste pozriet : http://whc.unesco.org/en/list/948

Zaciname sa vsak uz dostavat do casoveho sklzu. Chceli sme dalej do Da Nang, potom demilitarized zone, tieto veci budeme musiet vyradit, lebo vsetko nestihame. Vyzera to, ze budeme musiet urobit aj vazne rozhodnutie – SAPA, alebo Halong Bay.

Nic sa neda robit. Cas bezi velmi neuprosne. Zajtra na obed nasadneme do autobusu a pojdeme uz rovno do Hanoi, vynechajuc aj Hue.

Dnes vecer este prijemna prechadzka ulickami stareho mesta, par poslednych suvenirov. Na hoteli si zahrame pingpong, aj Snooker. Co si myslite, ktory z tychto sportov vietnamci preferuju? Ja som predpokladal pinces, viete, tie sikme oci… Oni povazuju za svoj sport c. 1 Sach!!!, potom futbal a potom snooker… nechapem. Okrem Hanoia nemaju ziadnu regulernu ladovu plochu. V case nasho pobytu bezia MS v hokeji. Myslite ze vedia co je to hokej? bezny vietnamec netusi. Ale inlajny uz dorazili. V saigone som videl zopar sikovnych chalanov. Vrcholne cislo, jazda na jednej brusli, v drepe – na jednom koliesku – efektne…

Hoi An bol fakt dobry, aj plaze velmi prijemne, sice kusok od mesta, ale fajn.

OK, budem koncit, blizi sa polnoc – teda aspon tu, vo Vietname, vy ste este niektori v praci…