Poznate tu skladbicku od Honzu Nedveda – Banska Bystrica? Jej obsah sa priblizuje k tomu, co som pocitil, ked som prvy krat zbadal zatoku Halong, alebo Ha Long Bay, ako sa tento zemepisny pojem zapisuje v turistickych sprievodcoch. Naozaj silne hned na prvy pohlad. Honza napisal nieco v zmysle, ze ako musel pan Boh milovat tento kraj (BB), ked mu dal taku krasu, atd. To iste plati aj o Halong Bay (HB). Tolko koncentrovanej krasy, az som si celkom rychlo uvedomil, ze to asi nie je dobre, ze o malu chvilu mi to moze zovsedniet. Z pobrezia este celkom nie, ale potom, ked ste na lodicke, kam dovidite, tie kopceky vyrastajuce z vody— waw. Pritom Vietnam ma podobnych lokalit viac. Cele 1600 km dlhe pobrezie je lemovane ostrovmi a ostrovcekmi. Ma ich viac ako 40.000!!! Obyvanych je menej ako dvesto, z toho az tri stvrtiny su osidlene iba koli turizmu, ako napr. ostrov a prirodna rezervacia Cat Ba, jeden z 1796 ostrovov v zatoke Halong. Dost bolo statistiky. Pripadne pozrite aj http://whc.unesco.org/en/list/672
O vylete do Halongu sme dlho snivali, uz doma premyslali, ake to asi bude. Po prichode do Hanoia sme pochodili cestovne agentury, ktore ponukali Halong v baliku sluzieb All inclusive. Zarazili nas ceny. Napriek vsetkemu, co som doteraz o Halongu napisal a co este napisem, tie ceny su premrstene a nestoji to za to. Dva dni, jedna noc za 150 usd, tri dni a dve noci 220 usd. Ak chcete nejaky nadstandard, speci stravu, sukromnu rybacku, horolezeckeho sprievodcu, za vsetko sa mastne priplaca. Ceny su pomerne pevne, aj ked vo Vietname sa da jednat skoro vsade, toto si drzia +- 10 usd vsetci rovnako. Nekupujeme nic, zajtra sa vypravime vo vlastnej rezii, tak ako obvykle. Vecer este pobrazdime ulicky Old Quarter a rano o 7:00 budeicek, o 7:40 mame bus (mhd) smer autobusova stanica Gia Lam.
Mame asi pol hodku do odchodu nasho autobusu do Halong city, tak si chceme dat kavu a nejake male ranajky. Je tam celkom utulna kaviarnicka, skusame si u chlapika (asi majitel) objednat kavu a croissant. Neda sa… po anglicky, po rusky, po francuzsky. Nechapem, ak obsluha v kaviarni nepochopi, ze chceme coffee, ako tam chcu prezit. Prebehli sme k takemu malemu ulicnemu stanku, ani panicka nebola ziadny lingvisticky guru, ale mala aspon velku snahu a dohodli sme sa. Dokonca nam urobila omeletu do bagety a aj ta kava bola… a celkom fajna. Blizil sa cas odchodu nasho autobusu, tak sme presli na nastupiste. Prekvapilo ma, ze autobus bol takmer prazdny. Okrem mna s Macom isla este jedna mlada holka (domaca), ktora nas neustale sledovala. Neviem o co islo, asi nemohla uverit, ze nejaky turisti sa vybrali public transportom?
Jazda bola divoka. Celkovo soferi vo Vietname aj v Kambodzi (nechcem ich davat do jedneho vreca), ale v globale su blazni. Neviem ci tu maju nejaky speed limit, ale hromadnej dopravy sa zjavne netyka. Mesto, dedina, dialnica, polna cesta, vsetko jedno, ide sa hlava nehlava. Predbiehanie je kapitola sama o sebe. Musim uznat, ze napriek tomu vsetkemu sme nevideli nejaku zavaznu nehodu. Videl som tri kolizie na motorke, ale to nesuviselo z blaznivou jazdou autobusu, alebo nakladiaku. Kazdy autobus ma okrem sofera aj nejakeho sprievodcu. Ten nas bol mlady chlapec, typujem okolo 20, a autobus isiel systemom „nestavime, mame spozdeni“. Ten sprievodca pri kadzej „kvazi“ zastavke, za jazdy vyskocil z busu, obehol cakajucich, asi sa ich pytal ci nechcu ist s nami do Halong a potom zase za jazdy naskocil naspat do autobusu. Ak niekto prejavil zaujem nastupit, autobus mierne pribrzdil (v ziadnom pripade nezastavil), cestujuci naskocil a ideme dalej. Ty kokos, husta jazda. Velku cast cesty boli nastupne dvere autobusu otvorene. V polovici cesty mame kratku prestavku, sofer aj so sprievodcom si daju nejake jedlo, my len tak obcumujeme.
Do Halongu prichadzame okolo obeda. Chyta nas uz aj hlad. Rozhodli sme sa, ze do zatoky pojdeme az zajtra, dnes trochu prebrazdime Halong city, zistime co sa da a co nie, ako to vyzera cenovo tu. Ubytovali sme sa v backpackers districte, pristav, samy hotel, zopar obchodikov, nedaleko je trznica a nieco ako kulturak. Samotne mesto je od turistickej casti oddelene a vzdialene asi 2 km.
Presli sme zopar hotelikov, v kazdom nieco Macovi vadilo. V prvom izba na tretom poschodi bez vytahu, v druhom male okno do spinaveho dvora, v tretom uz to vyzeralo OK, zrazu Maco ze jej, to su strasne tvrde postele, tu sa nevyspime??? Fakt? Uz nevladzem odporovat. V dalsom bolo vsetko OK. Bez vytahu, ale na prvom, vyhlad do ulice, kupelka celkom dobra a postele tak akurat. Som si nevsimol doteraz, ze je moj syn taky narocny…
Podme sa najest. Miestna trznica je menej utulna, ako ta v Hoi An, aj ponuka je slabsia, ale najdeme si nieco, polievku s hovadzim masom a ryzovymi rezancami, k tomu pivko. Na zaver nejake ovocie. A teraz do pristavu – na prieskum.
Halong bay je rezervacia, kde treba specialne povolenie na vstup.
Aj turisti, ktori chcu vstupit do „parku“ musia mat vstupenku.
Vstup do parku cca 10 eur/den, troj hodinovy vylet lodickou okolo 25 eur na osobu, 6 hod – 40 eur. Len sa veziete a pozerate. Celodenny vylet a viacdnove uz zahrnaju aj vstupy na ostrovy, na viacerych su jaskyne, niekde sa da rybarcit, alebo venovat sa turistike a horolezectvu. Pekne, ale na vietnamske pomery velmi drahe. Neviem to urcite, ale myslim si ze Vietnamci tu maju ine ceny. Nikde to nemate cierne na bielom, ale viacere indicie tomu nasvedcuju.
My sme nakoniec vybavili vietnamsku cenu, ale bolo to divoke.
Vecer sme si sadli do takej zahradnej restiky na pivko. Zoznamili sme sa tam s jednym chalanom, tak medzi 30 a 40 a trochu sme kecali o zivote v tejto casti Vietnamu. Dobre hovoril po anglicky. Zda sa ze ta restauracia mu tam patrila a ak nie, tak aspon sa tak choval. Taky polomafian, ale slusny. Dost sa orientoval v europskych realiach, porozpraval nam aj o historii vientamu. Bavili sme sa o turistoch v Halongu, o tom ako to tu chodi, trochu o cenach. Hovorili sme, ze chceme ist do zatoky, ale rozpocet uz mame znacne obmedzeny. Povedal, ze nam s tym pomoze a nieco nam vybavi. OK, tak zajtra.
Rano sa pobalime, ranajky dame v takej francuzskej kafeterii a vydavame sa smer pristav. Nieje to daleko, ale berieme tento krat taxi. Hoan sa k nam pridava a v pristave zacina riesit nas vylet do zatoky. Najprv pride nejaka jeho kamoska, ktora nam chce predat vstupenky do „parku“. To nechceme kupovat, kym nemame zabookovane listky na lod. Ona sklamana odchadza. Celkovo je to tu dost neprehladne, neznaly turista sa tazko orientuje v tom, co ma kupit. Vsetko je zariadene tak, aby ste zaplatili co najviac.
Nakoniec Hoan splasi nejakeho svojho kamosa, ktory nam zabezpeci dvojdnovy vylet do zatokyspolocnostou HALONG BAY CASTAWAY TOUR (neviem kto mu poradil ten nazov spolocnosti a neviem ci tusi, co to v preklade znamena). Pred odchodom lode sme cakali na vybavenie par formalit v pristave. Cela nasa skupina sme uz boli pokope, 26 ludi + posadka. Neprijemne zistenie, som tam najstarsi. Este aj kapitan lode by mohol byt moj syn. Nevadi, to prezijem a este k tomu, onedlho zistim, ze ma mladi zobrali medzi seba, priatelsky ma vsetci volaju daddy a vyhladavaju ma na konverzaciu.
Uz sme zaplatili (vstup do parku na dva dni a noc, plavba lodou + kajuta pre dve osoby, obed vecera ranajky a obed, vecerna karaoke show, vstup do jaskyne, kajaky a sprepitne pre posadku), doplaca sa uz iba za napoje. Spolu aj s dopravou naspat do Hanoia okolo 140 eur. Pre oboch! Vietnamska cena. To je menej ako polovica toho, co od nas pytali v agenture!
Nas sprievodca sa ale stratil. Chvilu len tak pozerame okolo, postupne nervozne zacinaju preslapovat aj ostatni clenovia nasej skupiny. Boli tam tri francuzky z Lille, ktore som vedel ze tiez patria k nam. Tak som sa ich opytal, ci oni dostali nejake listky. Potvrdili mi moje obavy. Ani ony nemaju ziadny doklad o zaplateni. Vo Vietname to takto chodi naozaj casto. Len malokedy Vam daju nejaku potvrdenku, ze ste im zaplatili.
Zrazu sa zjavi nas spoteny sprievodca. Hura. Nasa lod od vyplava o 10 minut. Vydychli sme si a tesime sa na zazitok, ktory nas caka. O plavbe v zatoke Halong ale az v dalsej casti.
Celá debata | RSS tejto debaty