Ako som uz spomenul v predchadzajucej casti, nasa lod sa vola Ha Long Bay Castaway Tour.
Doteraz som sa vo Vietname nestretol s takym vycibrenym zmyslom pre humor, ale toto vyslo.
Dame lodi sancu, ak by chcela stroskotat, preskocime na inu, tu v zatoke sa to lodickami len tak hemzi. Po prichode na lod si odlozime batozinu, nachystany je welcome drink a hned sadame k stoliku do restauracie. Podava sa prve jedlo. Je to taka vsehochut, dusena zelenina, nieco z plodov mora, hranolky, ryba a ryza. Po obede miesto dezertu cerveny melon. Osviezujuce. Mam teraz uplnu pohodu a tesim sa. Uzivam si prve chvile v zatoke a kocham sa. Maco je na tom podobne. Po hodine plavby kapitan chysta pristavaci manever. Prvy ostrov, Dong Thien Cung.
Ostrov patri medzi mensie a pre turistov je pristupna iba mala cast s vapencovou jaskynou. Dalo by sa to trochu porovnavat s nasimi krasovymi jaskynami, ale…
Thieng Cung Cave je umelo vysperkovana pre turistov. Je pekne nasvietena a niektore casti vyzdoby su „dorabane“: Je to vymakane, pekne to vyzera, ale podiel prirodny vytvor a ludska fantazia a tvorivost je tu tak 50/50. Vrcholom je umele jazierko s gejzirom… Vietnamcom by sa asi Belianska jaskyna mohla zdat nudna, ale ako prirodne svetove dedicstvo…. skoda ze ju tam nikto neprihlasil, v porovnani s Thien Cung by mala sancu. Ked si zadate do google heslo Thien Cung Cave, najdete tam aj mnoho obrazkov. Je to efektne, ale fakt sa mi nase jaskyne pacia viac. Co ma prekvapilo, vonku drsne teplo (ziadna novinka), ale v tej jaskyni to iste!!! V nasich jaskyniach teplota neprekracuje 10 stupnov. Tu je uplny hic.
Sprievodca robi velmi chaby vyklad. Ved ale co cakat od „experta na vsetko v zatoke Ha Long“ Machruje so supersvietivou baterkou a pouziva take tie klasicke finty nasich sprievodcov v jaskyniach, akoze medvedia diera, vceli ul, sloni chobot, mnich, atd, ale ked sa ho opytate, aka je jaskyna stara, nevie nic. Za pol hodinu sme boli vonku, ale nikto sa o nas nestaral, keby sme tam chcel zostat aj cely den. Clovek si len musi davat pozor, aby mu neodplavala jeho lodicka. Vonku je zopar stankov so suvenirmy, nejake obcerstvenie. Bavim sa s jednym Vietnamcom, ktory je tu mozno ako zriadenec, alebo vyskumnik? Neviem, ale bezny turista to nebol a ani nepredaval magnetky v stanku. Jaskyna je vraj podstatne vacsia, ale pre turistov je otvoreny iba maly okruh. Ostatne casti su vyhradene speleologom a odbornikom, robia sa tu nejake vyskumy. Neda sa velmi hovorit o podzemi, pretoze jaskyna ako taka je prevazne nad urovnou mora. Ostatne priestory su zatopene slanou morskou vodou.
Na lodi prave spustaju dalsiu happy hour (tu je tusim happy hour nonstop). Kup si jedno pivo a druhe dostanes zadarmo. Ja som si jedno kupil a Maco zobral to zadarmo. Opalujeme sa trochu na hornej palube. Slnko pali statocne. Sprievodca sa pyta, ci sa niekto nechce okupat. Ale preco nie? Jedna holandanka bez okolkov skace cez palubu. A za nou sa pridavaju dalsi. Inak, ani sa nespytal, ci vedia plavat… Neviem, co by robil, keby sa mu tam niekto zacal topit. Hodim na seba plavky vyskusam to aj ja.
Je to take zazitkove, treba to urobit, ale, voda strasne smrdi, nemal som taky pocit osviezenia ako v chorvatsku, alebo taliansku. Teplota ok, keby bola o kusok nizsia, dalo by sa prezit, ale voda je strasne spinava. To vraj neplati o celej zatoke, su tu aj casti, kde sa chodi potapat, ale tu je slabe prudenie a je to vlastne stoka. Skoda. Toto Vietnamu vycitam, na viacerych mikestach som mal pocit, ze environment je uplne na poslednom mieste. World natural heritage Unesco by mohlo trochu pritlacit, ak nezmenia svoj pristup, ze im odoberu zaznam. Ak sa nic nezmeni, za dvadsat rokov bude zivotu nebezpecne do tej vody skocit. Maco si po celej ceste vybera svoje stastne dni. Nebolo tomu inak ani Ha Long Bay. Siroko daleko tu nikto nic zive vo vode nevidel, Maco skocil do vody a nepoprhli ho meduza? Nechapem jak ho nasla. Nastastie, prezil to, meduza nie. Nas sprievodca ju hned zbadal, ked sa Maco zacal metat (nevedel co sa deje, len ho nieco palilo na krku). Bol kusok od lode, sprievodca takym dlhym veslom obratnym pohybom meduzu priplestil a ta skoncila svoju zivotnu put. Maco mal este na tele taky hlien, vyzeralo to ako sopel. Tak sa isiel osprchovat, aby aspon trochu schladil to palenie. Kajuty su vybavene tak spartansky, postel, stolik, vesiak, kupelna s veckom, ale clovek tu vlastne nic nepotrebuje, cely zivot sa odohrava na palubach, alebo v restauracii. Zakotvili sme pri berhu ostrova Cat Ba, ktroy patri medzi najvacsie ostrovy v zatoke a je tu aj cestna siet, mikrobusy z pristavu rozvazaju turistov do hotelov a haciend. Je tu niekolko turistickych chodnikov a horolezecke steny. Tu sa obvykle spava, ked idete do halongu na dve noci a tri dni.
Pozicali sme si kajaky a ideme sa trochu povozit na vode okolo ostrova. Ostrov je vsak velky, asi by nam trvalo velmi dlho a my sme mali kajak iba na polo hodku. Staci mi, som uz celkom unaveny z nesneho horuceho dna. Vesluje Maco, ja sa len tak necham unasat. Smerujeme k zabej zatoke. Koncert ziab je ohromujuci. Vecer by tu bol problem zaspat (hukot lodneho motora je pri tomto vcelku selanka). Vraciame kajak a na lodi si dam sprchu. Som rad ze som zo seba zmyl morsku vodu zo zatoky. Na lodi trochu upravuju hornu palubu. Vecer ma byt karaoke. To je tu velmi oblubena zabavka a po celom Vietname funguje mnoho karaoke barov. Neskor sa ukaze, ze nasa parta (ludia na nasej lodi) sa nepotrebuje tymto sposobom znemoznovat a karaoke sa konat pre velky nezaujem nebude.
Vecera je menej dietna, taka, aby vam viac chutilo pit, by som povedal. Nejake grilovane kuracie trochu ostre, opat nejaka ryba, celkom dobra, grilovana zelenina a zase ta ryza. Ale robia ju dobre. Do desiatej vecer je pivo gratis, aby ste sa trochu rozbehli a potom po desiatej uz sa vsetko plati. Na niektorych morskych vlkov tento trik zafungoval. Rozbehli sa poriadne, ja som si dal dve pivka, ale o tej desiatej som uz bol taky utahany…. Posadka planuje vitanie noveho dna na palube. Slnko vraj vychadza o 5:30. Ok, to by som obetoval – to vstavanie, nenecham si to ujst. Maco nastavil budik. O 5:15 zacne zavijat. Ooops, vonku leje ako z krhly. Z vychodu slnka nad Halong Bay nebude nic. Skoda. Az neskor sa dozvedame od jedneho kamosa, Nemca, ktory napriek dazdu vstal a isiel sa vykupat. Vraj to bolo super. Ranajky su francuzskehoh typu, kava, caj, toasty, jam/marmelade a maslo. Ziadne prejedacky a ta marmelada. Seliko Nove Zamky vyrabaju ine pochutky a ten dzem, ktory robila moja babka, to je uplne liga majstrov oproti tejto druhej narodnej. Ranajkujeme akurat z francuzskami, ktore trochu krcia nosom, ale nic nezmozu, buerre croissant dnes nebude. Aj napriek tomu tropickemu dazdu je stale velmi teplo uz od skoreho rana. Kto sa chce este vykupat, ma moznost, ja tento krat nepojdem. Ked som videl, co vsetko tie lode do vody vypustaju, stratil som chut. Nas sprievodca zostal na Cat Ba a mame noveho. Ten nam oznamuje dalsi program a zacina organizovat presun do Hanoi. Vraj nas uz bude cakat autobus a okolo tretej by sme mali bytz v hlavnom meste. Na lodi mame este obed a kym stihneme dojest, nasa lod uz pristava.
Bohuzial, ziadny autobus nas v pristave necaka. Ma meskanie. To je mrzute. V halong city uz velmi nemame co robit a musime len tupo cakat. Prichadza s meskanim hodinu a pol. To znamena, ze aj do Hanoia prideme v najvacsej spicke. Cesta bola fakt hrozna. Klima na plne pecky, autobus narvany tak, ze sa nedalo pohnut. No nic, uz to vydrzime, len dufam ze nakoniec nasho pobytu vo Vietname neprechladnem. Lebo tomu by som hovoril paradox.
Autobus nas vyhodi priooamo pred nasim hotelom, to je fajn. Zlozime sa, trochu oplachneme a vyrazime este posledny krat do mesta. Zajtra rano odlietame a nase putovanie po Vietname sa stane minulostou.
Dalsia cast blogu bude o poslednych hodinach v Hanoi, o nocnom trhu a o tom, ako sme sa prepravili do Moskvy.
Celá debata | RSS tejto debaty