Dnes si ˝odskočíme˝ do Kambodže. Tento výlet je tak trochu mimo plánu. Prechod po zemi z Vietnamu je možný, ale je to dosť drsný trip. Optimálne je presúvať sa letecky, pretože cesty sú v nepredstaviteľnom stave. Nakoniec sme sa s Macom rozhodli, že ideme. Zo Saigonu posledným poobedňajším busom o 15:30, príchod do Phnom Penh je okolo 22:00. To je tá ľahšia časť cesty.
Do hlavného mesta Cambodie je to síce necelých 300 km, ale cesta trvá viac ako 6 hodín. Našli sme však celkom v pohode hotel, dali sme sprchu a zbehli ešte na neskorú večeru. Mesto v noci vyzerá hrôzostrašne. Všade plno bezdomovcov a neporiadok. Nemal som najlepšie pocity. Nevadí, zajtra to snáď bude lepšie, sme unavení, ideme spať.
Ráno, 1.5.2015
Oslavy prvého mája ako u nás za oných čias. Manifestácia, transparenty, tribúna a možno aj pivo a párky. Krajina má veľmi pohnutú históriu a aj tá nedávna ešte nemá zacelené rany. Brutálny režim červených kmérov Kambodžu zdecimoval natoľko, že dnes patrí k najchudobnejším v regióne aj vo svete všeobecne.
Po raňajkách sme urobili prehliadku mesta. Vzali sme TukTuk za 6 USD a ten nás vozil po zaujmavých miestach. Cambodia je královstvo, ktorému vládne kráľ Norodom Sihamon. 90 % obyvateľstva žije v nepredstaviteľnej chudobe, bez domova. Hlavne pohľad na žobrajúce deti je bezútešný. Prostitúcia, kriminalita, drogy a beznádej sú tu v kontraste s bohatstvom zopár vyvolených, ktorí si žijú v blahobyte a luxuse.
Prezreli sme si Royal palace, budhistickú univerzitu aj striebornú pagodu. Trochu sme sa potúlali po trhu a vrátili sme sa do hotela. V tom teple stačilo. Večer o 20:00 vyrážame do Siem Reap, pozrieť si najrozsiahleší chrámový komplex na svete, svetové kultúrne dedičstvo UNESCO – Angkor Vat.
Ak sme si mysleli, že cesta zo Saigonu do Phnom Penh bola katastrofa, na cestu z Phnom Penh do Siem Reap už nemám výraz. Nedá sa to opísať, treba zažiť, otras. Naše poľné cesty by kľudne mohli spoplatniť.
Ráno po príchode do Siem Reap sa nás chytil ďalší tuktukár, že nám urobí celodennú prehliadku chrámov za 25 usd. Milý môj, to by nešlo. Po krátkej diskusii a korekciách ceny sme s dohodli na 12 dolároch k spokojnosti oboch strán. TukTuk je v Kambodži veľmi rozšírený dopravný prostriedok, motorka s prívesným vozíkom.
Vstupné do chrámového komplexu je 20 USD na jeden deň. Majú potom aj trojdňové a týždňové vstupy. Celý komplex je naozaj obrovský, ale aj tak si neviem predstaviť, čo by som tam robil týždeň. Za jeden deň sme sa navozili 36 km na TukTuku a pešo sme prešli 19 km. Dalo by sa aj viac, ale bolo úmorné teplo, tak sme parky a záhrady brali minimalisticky. Niektorí ľudia sem prichádzajú na požičaných bicykloch. To musí byť dobrý záhul, zmysel to má len keď tu zostávate aspoň na tie tri dni.
O pol štvrtej sme na konci so silami. Neskoré popoludnie sme sa rozhodli stráviť v bazéne. Jeden príjemný hotelík s veľmi solídnou reštauráciou ponúka aj welness a v tento deňa nám to veľmi dobre padlo.
O pol noci už sme mali zabezpečený Hotelbus Siem Reap – Ho Chi Minh City. Prvá časť cesty do Phnom Penh sa začala veľmi dobre. Po vyčerpávajúcom dni sme aj na rozbitých kambodžských cestách rýchlo zaspali. Veľmi nemilé prekvapenie nás však čakalo ráno –pár kilometrov pred Phnom Penhom. Autobus zlomil nápravu. Musíme prestúpiť do iného, ktorý je čiastočne obsadený a malo by to byť len náhradné riešenie. Napcháme sa tam, ľudia sa ukladajú, na zem do chodbičky, alebo len tak stoja. Terrible.
Asi po pol hodine sa doterigáme do Phnom Penh. Čakáme že nám pristavia náhradný Hotel Bus (ležadlový) a ide sa ďalej. Máš ho vidieť. Naplno sa prejavia organizačné schopnosti aj nasadenie kambodžanov. To je priamo úmerné tomu, ako celá krajina vyzerá. Po troch hodinách čakania nás nasáčkovali do obyčajného autobusu a ide sa smer HCMC. Sťažovať sa môžete ísť na lampáreň. Rozdiel v cene lístkov (nie je malý) Vám nikto nevráti. Ak si myslíte, že tak to teda nie, s Vami nikto zametať nebude… môžete si to skúsiť, ale nedosiahnete nič. Ďalší Hotel Bus nemajú, všetky linky sú plne vybukované a ste radi, že sa vôbec dostanete tam, kam potrebujete.
Napriek tomu, že sa Kambodža prezentuje ako krajina otvorená turistom, je to jeden veľký bordel. Stretol som tu aj zopár milých ľudí, ale bohužiaľ boli v menšine. Negatívne pocity úplne prevalcovali inak impozantné zážitky z návštevy Angkor Vat. Nabudúce radšej navštívim virtuálne cez http://whc.unesco.org/en/list/668/
Verím tomu, že práve Kambodža je krajina, ktorú treba navštíviť so skúsenou cestovkou, služby sú zatiaľ na veľmi biednej úrovni a ak čokoľvek skolabuje, sami tam veľmi ťažko niečo zmôžete. A druhá vec je, že treba do Siem Reapu priletieť a Phnom Penh by som radšej vynechal. Je to za nami, s 9 hodinovým meškaním prichádzame do Saigonu a po krátkom oddychu ideme ešte na poslednú večernú prechádzku do ulíc.
Zajtra nás čaká cez deň ešte veľký mestský okruh a nočný presun do Na Thrang – Miami Vietnamu. Pár chvíľ relaxu pri mori nezaškodí.
V tejto časti bol opísaný náš trip do Kambodže, ktorý sa uskutočnil 30.4.-2.5.2015
Celá debata | RSS tejto debaty